Stou articlou è èkri an arpitan du Sâdjet.



Ceti articllo « Sôgèt » ègziste asse-ben en ORB lârge.


Sâdjet
Noms arpetans
G·eografia
Dèmografia
De totes sôrtes

Lou Sâdjè (èkri "Sauget" o "Saugeais" an fransè) è on payi k'è pèè rkounyii. L'è fè d'onz kmœr du Â-Dœ, an Frans, lèyii an ina "Rpuubyik libra du Sâdjè". L'Abay è la kapita d'sta rpuubyik de 125 km².


Pèsè changiér

Fonta changiér

Vae 1000 dv.DC dè mwèn aervan dan sta paetya d'la vâ di davô on mwèn aplèè Benoît. Ina abay è bâti u XIIe s., siitchou d'ina sènyœrii tan ka la Rvoulusion. L'abay è kounyii kmon la plœ baela pu la plœ viiyou ko an plasa dan l'Dœ.

On trouv' lè premiira traes de boudjiman an 1350 apréé la naera trenna aivô l'aervâ d'on Tsabo a la grendj "tsii la grenna" ki bayréé dè sâdjè fenra fonta : Chabod, Bole-Richard, Bolle-Reddat etc.

Lou mou Sâdjet trez' dan ina buula d'Inousen II an 1141, lou payi è aidon protéédjii pae lè chir de Djœ, la tsarta d'Henri Iii de Djœ bay' lè rentcha de stou kaerou an 1228. Kman gran trèdzou du pèsè on peu pælèè d'la gaera daivô Bern an 1475, la naera trenna de 1629 a 1637, d'la gaera de dii annâ an 1639. An 1678 lou Sâdjet vri fransè daivô la Frantsa-Kontèè. L'imnou di Sâdjet mantr' lè ètapa di pèsè sâdjet :

  • Doziimou koupyè : "Lè viiyou dyan k's'è tsii la Grenna k'lou Bon Duu kréeur lou Sâdjè"
  • Trèziimou koupyè : "Dan lou ten ran n'pouyè busèè (...) s'è dè mwèn k'son vru èpyaerèè"
  • Katriimou koupyè (gaera de dii annâ) : "Lè viiyou dyan k'lavè grô sutou kan lè suéd aerveuran tssii no. Nôtrè mèzon breuleuran tutè".

Senkiimou koupyè (apréé la lèyuur a la Frans) : "Kan la Frans fasè sè grand gaerè, lou Sâdjè ér toudj lou premii. S'è toudj ètè dan nôtrou kaerou k'l'a prè sè plu foo grenadii.

La langa sâdjta, adéé kâsèè, tchendj' dè âtrou patway. Sè fonta vri d'la âta vâ d'Aost pu d'la Âta-Savœ apréé dè boudjiman k'vran d'Sutch è d' Savœ.

La « Rpuubyik » changiér

An 1947, lou préfé du Dœ, M. Ottaviani, d'trèdzou a L'Abay, dèdjur' a l'otâ dè vwèyadjou d'l'Abay, k'è kman maetr Dzoordzou tsii Pourchet. Kan lou Préfé antr' a l'otâ, Dzoordzou tsii Pourchet lu dmand' aivô riza s'i l'éé on papii d'antrâ pou vri an la Rpuubyik du Sâdjet. Sutou, lou préfé lu dmand': « Monsieu tsii Pourchet, èksplikééy-mè soulèè ». Apréé lè èksplikéésion, lou préfé lu dèkyar', adéé kman riza : «A ina Rpuubyik, I fâ on tsiie. E ben, i vo fè Tsiie d'la Rpuubyik libra du Sâdget ». Da sta môman, la rpuubyik s'organiz' : lou kurii d'L'Abay Martial tsii Djantet, fè rconstruur' l'abay.

Dzoordzou tsii Pourchet mour' an 1968, la Rpuubyik dmour' 5 annâ san Tsiie. An 1972, Gabi tsii Pourchet (1906 - 2005) aerv' a la tééta du kaerou. Le veu lou structuurèè pae la nominasion d'ambasadou, pae d'l'aerdzan èève on passeport sâdjet. I èkzizt' on imnou Sâdjet, konposèè an 1910 dzœ ina musik de Téodor tsii Botrel, pae lou Tsanonou Djoset tsii Bobillier, d'L'Abay. On tenbrou fransè de 2,50 F an 1987 è konsacrèè u Sâdjet.

Tretu lè Tsiie changiér

  • 1947 - 1968 : Dzoordzou tsii Pourchet, premii tsiie (1901 - 1968)
  • 1968 - 2006 : Gabi tsii Pourchet, èpœsa di daerii (1906 - 2005) (intèrim de facto de 1968 a 1972)
  • lou 28imou dzœ de Djanvii 2006 : Dzoordzett tsii Bertin-Pourchet, bèsta dè daerii.

Télé Saugeais changiér

Nèè an sèptenbr 1978 âtouè d'ina suâ d'bènèvou, Télé Saugeais è boutèè an plasa du sinèma voulen denski k'on magaziinou vidèo d'neuva di kaerou. Davô lè "Montènyon" (12 x 13 mruta), lii fè ina tèlè sâdjta dzœ lou Â-Dœ, an direct d'l'Abay.

Pu de 1989 a 1995, Télé Saugeais mantr' "La vii dè Â", rportaj d'15 mruta dzœ France 3 Bourgogne-Franche-Comté. Lè 50 magaziinou denski fè kâz d'la payizanrii, du vzèèdjou èparmiik, kulturèl è sosiâ du payi. Tretu soulèè éé ètè kournèè du Pu d'Oe du mèyœ magaziinou a la fééta dè Mèdia di kaerou an 1991.

Spoor : lè 24 œra d'L'Abay changiér

Lè 24 œra d'L'Abay san ina konpètision de spoor dâvo plœzir èprova : « Saugeathlon » (7km d'kayak dzœ lou Dœ, 9 km d'kœrs a pii entr Vla-du-Pon pu Liramon è VTT), pri d'véélo, duathlon dè dzuurou. Gran rendez-vous du bon-ten dan lou Â-Dœ, ya a tsak vè on milii d'sportivou è 3000 spèktatou.

Kmœr changiér

La rpuubyik kont' onz kmœr:

Mèyœ dzan changiér

  • Florence tsii Baverel-Robert, oliimpik tsanpiona de biathlon

Sinbool changiér

Lou Sâdjè éé pren lou paten nae, ruudjou è dzânou an 1981, tsaerdzii u mètan du blazon.

Stou blazon de 1973, pae lou Colonel Henri de St Ferjeux, è fè d'la kroes d'l'èvèk pu du ôm de tsvâlii, ki rapl' lou pèsè di payi, lou sapen è la rviir sinbool du payisadj d'la rpuubyik.

An plœ d'sr'imnou, lou Sâdjet éé sè tenbrou è sr'aerdzan, piis man d'kolecsion.

Vœr âs changiér

Nota è rèfèrans changiér


Len feu changiér