Chel’artilyou ye t’ékri è arpetè brassè / KLY bréchana. Lou blajon de la Brache


Pâge d’éde sus les ôtres grafies Por l’articllo principâl en ORB lârge, vêde Brêssan.

(È frèssé: "Bressan")

  • 1) Nyon de sétye que réston dè la Brecha.
  • 2) Dialècte de la linga frècoprovèssa'la que che parla dè la Brecha.

La situassyon de la linga stioui changiér

Lou patoua de la Brecha ("Bresse") a étô la linga que parlôvon tui sétye du pahi, depi que lou latin éve arevô ilé. É oncouzhe parlô (donbin u mouin conpra) pe lé vyo (sétye qu'évon né avè 1940), dè la quèpanye latour de Bou ("Bourg en Bresse", è frèssé). É n'y a pô mé byè de mondou que côjon oncouzhe patoua tou lou tè, mé y a de velazhou u-teu qu'y a de mondou que che rècontron de tèj è tè, per ezèple on co pe ma, pe côjô patoua pi pe fézhe on dicssyounézhe du patoua de vé yo, quemè a Sèt-Étyevan (Saint-Étienne du Bois), donbin a Vezhya (Viriat), à Mèzya (Manziat), donbon oncouzhe a Sin-Trevi (Saint-Trivier de Courtes). Y a oncouzhe byè de Brassè que pouvon shètô de shèsson è patoua, quemè "la Sin-Martin", que raconte l'istouare d'on vôlë qu'a byè de seussi, donbin "La lyaudinna", que raconte l'istouare d'on gachon qu'ôme vra greu na felya. Chle shèsson chon souvè shètô pe lé conchri, quèt i fon yo tournô dè la quèpanye. Vouzhèdra, é mémou poussiblou de lezhe léj avatar de Tintin è patoua. "Les Bijoux de la Castafiore" (Le pèguelyon de la Castafiore) on étô betô è patoua brassè pe Manuel Meunou pi cha mézhe, Jozine. Vouzhe, lou fameu zhournalistou pi chon shyin Milou côjon brassè, mé byè sur azhi lou capiténou Haddock pi lou métrou Panouyon: ye quemè sètye que "Tournesol" ch'apéle, preca dè la Brecha, le panoulye évon greu èpëurtète. Avoui lou panë, on fejë po lamè lou mèzhyë de le poulaye, mé on on fejë azhi de po, qu'évon na seurta de choupa féta avoui de fazhena grelya, nchaca que che mèzhôve avoui de lé.

Déscripssyon de la lin'ga changiér

Shèsson è patoua brassè changiér

La Sin-Martin

La Lyôdinna

L'éléctressité